Z dejín obce Beloveža
Beloveža patrí medzi najstaršie dediny v okolí. Písomné pramene od 14. storočia uvádzajú obec Beloveža zväčša v nasledovných pravopisných obmenách – roku 1355 Belawese, 1492 Belawesa, 1736 Belovescha, 1808 Belowese, koncom 19. a začiatkom 20. storočia po maďarsky Belavezsa a po rusínsky Biloveža.
Zdá sa, že motívom názvu pre obec bola biela veža. Mohla ňou byť strážna veža v pohraničí v 11. a 12. storočí, prípadne, ako uvádza historik Ferdinand Uličný, murovaná veža benediktínskeho kláštora, podľa ktorej dostalo názov tunajšie údolie. Keď tu vznikla dedina, názov dostala podľa názvu údolia. O takomto pôvode svedčí jej vývin a ráz v 15. – 16. storočí.
Existuje aj ďalšia verzia pôvodu názvu obce, a to podľa pomenovania veže na tunajšej cerkvi. Ani tento pôvod však nie je vierohodne dokázaný.
1355
Prvá zmienka o obci
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z 28. júna 1355. Vtedy Jagerská kapitula z poverenia kráľa Ľudovíta I. potvrdila vymedzenie majetkov panstva Smilno pre zemepánov Tekulovcov. Majetkovou súčasťou panstva bola aj Beloveža. Vznik obce sa kladie do druhej štvrtiny 14. storočia. Vybudovali ju usadlíci užívajúci zákupné roľnícke právo so šolýsom.
1427
Listiny kráľa Žigmunda
Beloveža sa ďalej spomína v listinách kráľa Žigmunda z rokov 1414 a 1416, ktorými potvrdil Czudarovcom vlastníctvo majetkov panstva Makovica, a v súpise dedín Šarišskej stolice z roku 1427. V tomto roku bola Beloveža zdanená od 24 alebo 28 port (poddanské usadlostí), takže bola počtom usadlostí, ale aj rozlohou chotára stredne veľkou dedinou makovického panstva. Iný prameň uvádza, že v roku 142
1492
Opúšťanie obce
V druhej polovici 15. storočia sa väčšina domácností z Beloveže odsťahovala, v roku 1492 tu hospodárili len tri. 20 usadlosti bolo len nedávno úplne opustených, ako uvádza dobový archívny materiál. Pravdepodobnou príčinou vyľudnenia bolo aj spustošenie obce poľským vojskom roku 1472.
1787
Pozviechanie sa z úpadku
Beloveža sa z úpadku koncom 15. a 16. storočia pozviechala a charakter prosperujúcej stredne veľkej dediny si uchovala až po dnešné časy. Svedčia o tom aj údaje o počtoch obyvateľov a domov v jednotlivých rokoch. Kým napríklad v roku 1787 mala obec 75 domov a 452 obyvateľov.
1883
Košíkarstvo
Belovežania sa do povedomia širokého okolia dostali ako obchodníci – košikári. Košikárstvo a podomový obchod v obci má dlhú a bohatú tradíciu. Maďarský písaný prameň z roku 1883 uvádza, že „z Beloveže ročne mnoho tisíc košíkov exportujú do Ruska a Nemecka“.
1933
Založenie obecnej kroniky
V roku 1933 bola založená obecná kronika.
1953
Požiarna zbrojnica
V roku 1953 po dvojročnom úsilí bola daná do užívania prvá administratívna budova spojená s požiarnou zbrojnicou.
1965
Kultúrno správna budova
V roku 1965 sa začína svojpomocná výstavba kultúrno-správnej budovy (tzv. Akcia „Z“), do užívania bola odovzdaná v roku 1969 a stala sa sídlom MNV a
1975
JRD v Beloveži
Do roku 1975 sa v obci na pôde hospodárilo súkromne. Podľa vtedajších zákonov každý súkromne hospodáriaci roľník bol povinný odovzdávať štátu naturálne dane (kontingenty), ktoré boli stanovené podľa výmery pôdy. Ako jedna z posledných obcí vstúpila Beloveža v roku 1975 do Jednotného roľníckeho družstva; bol
1978
Zriadenie Kina
V roku 1978 bolo v sále kultúrneho domu zriadené stále kino („Kino SNP“).
1981
Futbalové ihrisko
V roku 1981 bola ukončená výstavba futbalového ihriska.
1983
Materská škola
V roku 1983 bola ukončená výstavba materskej školy.